Matcha sa vyrába z lístkov čajovníka Camellia sinensis, ktoré sa pred zberom niekoľko týždňov tienia. Po zbere sa naparia a usušia bez rolovania na tenchu, zbavia sa stoniek a žilnatiny a nakoniec sa pomelú na jemný prášok, tradične v kamenných mlynoch.
Matchu poznáme ako jemný zelený prášok, ktorý rozmiešame vo vode alebo pripravíme s mliekom. Kým sa však dostane do balenia, prejde pomerne dlhým procesom.
Kvalita výslednej matche nevzniká až pri mletí. Ovplyvňuje ju už pestovanie čajovníka, pôda, kultivar, tienenie, termín a spôsob zberu a následne každý krok spracovania čajových lístkov.
Celý proces môžeme zjednodušene rozdeliť na tri časti:
pestovanie a zber → výroba tenchy → dokončenie a mletie
Ako sa pestuje a zbiera čaj na matchu?
1. Všetko sa začína čajovníkom
Matcha pochádza z čajovníka Camellia sinensis, rovnako ako ostatné pravé čaje. To však neznamená, že každý čajovník poskytne rovnakú surovinu. Výslednú chuť ovplyvňuje región, pôda, podnebie, spôsob hnojenia aj konkrétny kultivar. Na výrobu matche sa používajú napríklad kultivary:
- Yabukita,
- Okumidori,
- Saemidori,
- Asanoka,
- Gokou,
- Samidori,
- Asahi,
- Uji Hikari.
Jednotlivé kultivary sa môžu líšiť farbou, arómou, intenzitou umami, sladkosťou aj mierou horkosti a trpkosti. Kultivar je však iba jednou časťou výsledku. Rovnaký kultivar môže pri odlišnom pestovaní a spracovaní chutiť úplne inak.
2. Pred zberom prichádza tienenie
Jedným z najcharakteristickejších krokov pri pestovaní čajovníkov určených na matchu je tienenie. Niekoľko týždňov pred zberom sa množstvo slnečného svetla dopadajúceho na čajovníky výrazne obmedzí. Tienenie mení spôsob, akým rastlina rastie a vytvára látky v listoch. Výsledkom môžu byť:
- vyššie umami,
- jemnejšia chuť,
- nižšia horkosť,
- sýtejšia zelená farba,
- tenšie a mäkšie lístky vhodnejšie na následné mletie.
Tienenie sa môže robiť rôznymi spôsobmi. Pri tradičnejších a náročnejších metódach je tieniaca konštrukcia umiestnená nad čajovníkmi. Jednoduchšou možnosťou je položiť tieniaci materiál priamo na rastliny. Aj spôsob tienenia môže ovplyvniť kvalitu výslednej suroviny.
3. Záleží aj na správnom momente zberu
Určiť správny deň zberu je dôležitou súčasťou práce pestovateľa. Mladšie a menšie lístky môžu poskytnúť vyššiu kvalitu, no zároveň znamenajú menší výnos. Ak pestovateľ počká dlhšie, získa väčšie množstvo čaju, ale výsledná chuť môže byť hrubšia. Rozdiel je aj medzi jednotlivými zbermi počas roka.
Za najcennejší sa pri kvalitnej matche považuje prvý jarný zber. Čajovník počas zimy zhromažďuje zásoby, ktoré následne využije pri raste prvých jarných výhonkov. Pri niektorých čajovníkoch určených na najkvalitnejšiu matchu prebehne dokonca iba jeden zber za celý rok.
4. Ručný alebo strojový zber?
Čajové lístky možno zbierať ručne alebo strojovo. Strojový zber je výrazne rýchlejší a umožňuje spracovať veľké plochy čajových polí. Stroj však nerozlišuje jednotlivé lístky tak presne ako človek. Pri ručnom zbere môžu zberači vyberať mladé a jemné lístky individuálne.
Ručný zber je preto veľmi náročný na čas aj pracovnú silu a prirodzene zvyšuje cenu výsledného čaju. To však neznamená, že kvalitná matcha musí byť vždy ručne zbieraná. Spôsob zberu je iba jedným z množstva faktorov, ktoré určujú výslednú kvalitu.
Čo je tencha a ako sa vyrába?
5. Čerstvé lístky sa naparia
Po zbere musia byť lístky rýchlo dopravené na spracovanie. Ak by zostali bez ďalšieho zásahu, začali by vädnúť a oxidovať. Preto sa podobne ako pri mnohých ďalších japonských zelených čajoch krátko naparia. Teplo zastaví aktivitu enzýmov zodpovedných za oxidáciu a pomáha zachovať zelenú farbu, chuť a arómu čerstvých lístkov.
6. Rýchle ochladenie
Po naparení treba lístky čo najrýchlejšie ochladiť. Zvyškové teplo by mohlo negatívne ovplyvniť ich chuť a vlhkosť na povrchu by spôsobovala zlepovanie lístkov a nerovnomerné sušenie. Preto sa lístky po naparení od seba oddeľujú prúdom vzduchu a ochladzujú.
7. Sušenie – ale bez rolovania
Tu prichádza jeden z dôležitých rozdielov medzi tenchou a mnohými ostatnými japonskými zelenými čajmi. Napríklad pri senche sa lístky počas výroby opakovane rolujú a tvarujú. Lístky určené na tenchu sa nerolujú. Sušia sa čo najrovnomernejšie a zostávajú relatívne ploché. Práve z takto spracovaných lístkov postupne vzniká tencha – surovina, z ktorej sa následne vyrába matcha.
8. Odstránia sa stonky a žilnatina
Ak ste niekedy videli tenchu pred zomletím, možno vás prekvapilo, že nevyzerá ako klasický sypaný zelený čaj. Pred mletím sa totiž ďalej upravuje. Odstraňujú sa najmä tvrdšie časti listu – stonky a výraznejšia žilnatina. Má to praktický dôvod. Tvrdšie časti sa melú horšie a ich svetlejšia farba by zároveň ovplyvnila výslednú farbu matche. Zostáva preto najmä jemná listová časť vhodná na ďalšie spracovanie.
9. Tencha sa ďalej triedi a čistí
Ani tým však príprava na mletie nekončí. Tencha sa ďalej reže na rovnomernejšie kúsky, preosieva a triedi. Odstraňujú sa zostávajúce stonky, žilnatina, staršie lístky a ďalší nežiaduci materiál. Môže nasledovať ešte jedno jemné sušenie. Teplota pri tomto kroku môže ovplyvniť výslednú arómu – od sviežejších zelených tónov až po jemne pražené či orieškové tóny.
Ako sa z tenchy stane matcha?
10. Single cultivar alebo blend?
Pred mletím môže producent spojiť viac druhov tenchy a vytvoriť blend, alebo ponechať čaj ako single cultivar či single origin. Blend pritom automaticky neznamená nižšiu kvalitu. Práve naopak. Skúsený producent môže kombinovať tenchu s rôznymi vlastnosťami tak, aby jedna priniesla krásnu farbu, ďalšia arómu a iná sladkosť alebo umami.
Výsledkom môže byť komplexnejšia a vyváženejšia matcha, než by poskytla každá z použitých surovín samostatne. Blending zároveň umožňuje vytvárať matchu pre konkrétny spôsob použitia – napríklad jemnú a umami výraznú pre koichu, aromatickú pre usuchu alebo chuťovo výraznejšiu pre matcha latte. Single cultivar má zase inú výhodu: umožňuje lepšie spoznať charakter konkrétneho kultivaru. Nejde teda o jednoduché pravidlo:
single cultivar = kvalitná
blend = menej kvalitná.
Oba prístupy môžu viesť k výnimočnej matche.
11. Tencha môže pred mletím odpočívať
Toto je krok, o ktorom sa pri matche hovorí oveľa menej. Čerstvo spracované čajové lístky môžu mať výraznú zelenú, trávnatú arómu. Pri senche môže byť práve táto sviežosť žiaduca, tradičná matcha však často smeruje ku komplexnejšiemu chuťovému a aromatickému profilu. Preto sa v tradičnej výrobe môže tencha pred finálnym mletím určitý čas nechať odležať v chlade.
V tradičnej produkcii v oblasti Kyoto môže toto obdobie trvať približne šesť mesiacov. Počas odležania sa výrazné svieže a trávnaté tóny zmierňujú a viac vystúpia komplexnejšie arómy čaju.
Preto pri matche nemusí automaticky platiť:
čím čerstvejšia tencha, tým lepšia matcha.
12. Až teraz vzniká matcha
Po pestovaní, tienení, zbere, naparení, sušení, odstránení tvrdších častí, triedení a prípadnom blendovaní či odležaní prichádza posledný krok:
mletie.
Až keď sa pripravená tencha zomelie na mimoriadne jemný prášok, vzniká matcha. Tradične sa na mletie používajú kamenné mlyny, ktoré pracujú veľmi pomaly. Výsledkom je jemný prášok, ktorý sa pri správnej príprave rovnomerne rozptýli vo vode a vytvorí charakteristickú hladkú textúru matche.
Matcha teda nevzniká iba zomletím zeleného čaju
Matcha nie je jednoducho akýkoľvek zelený čaj zomletý na prášok. Za výslednou šálkou stojí celý proces:
A práve preto sa môžu dve matche na prvý pohľad javiť ako rovnaký zelený prášok, no ich chuť, aróma, farba, textúra aj cena môžu byť úplne odlišné.
Časté otázky
Z čoho sa vyrába matcha?
Z lístkov čajovníka Camellia sinensis, rovnako ako ostatné pravé čaje. Na matchu sa používajú lístky z tienených čajovníkov, ktoré sa spracujú na tenchu a pomelú.
Aký je rozdiel medzi tenchou a matchou?
Tencha je špeciálne spracovaný zelený čaj určený na výrobu matche. Lístky sa po naparení sušia bez rolovania a odstraňujú sa z nich stonky a žilnatina. Až zomletím tenchy vzniká matcha.
Ako dlho tencha odpočíva pred mletím?
V tradičnej produkcii v oblasti Kjóto môže tencha pred mletím odležať v chlade približne šesť mesiacov. Výrazné trávnaté tóny sa počas toho zmiernia.
